Vývoj, nasadzovanie a používanie systémov umelej inteligencie môže okrem ekonomického rozvoja priniesť aj zásadné spoločenské a environmentálne dopady. Je preto dôležité, aby sa počas celého životného cyklu bral osobitný ohľad na širšie dôsledky umelej inteligencie pre spoločnosť, ale aj životné prostredie.
Systémy umelej inteligencie dnes predstavujú nádej na riešenie niektorých z najnaliehavejších spoločenských otázok ako je ekologická kríza, či nerovný prístup ku vzdelávaniu. Netreba však zabúdať, že aj pri napĺňaní takýchto vznešených cieľov je dôležité, aby k nim dochádzalo spôsobom, ktorý nebude obmedzovať iné spoločenské hodnoty, či viesť k iným negatívnym externalitám. Kľúčovou sa preto stáva napríklad udržateľnosť a šetrnosť k životnému prostrediu celého dodávateľského reťazca. Vždy by sme sa mali pýtať, či neexistujú vhodnejšie a šetrnejšie prístupy ako dosiahnuť stanovené ciele, napríklad ak dnes už vieme, že trénovanie a prevádzka veľkých modelov spotrebúva množstvo zdrojov, ktoré môžu byť neúmerne vysoké k dosiahnutým výsledkom.
Rastúca všadeprítomnosť systémov umelej inteligencie – či už vo vzdelávaní, v pracovnom procese, v zdravotnej a sociálnej starostlivosti alebo zábave môže zmeniť aj naše chápanie spoločenských a medziľudských vzťahov. Systémy umelej inteligencie môžu byť použité na zlepšenie sociálnych zručností, môžu však rovnako prispieť aj k ich zhoršeniu, či strate niektorých dôležitých sociálnych kompetencií. Rovnako je dôležité pýtať sa, ako môžu systémy umelej inteligencie pôsobiť na verejné inštitúcie a ich dôveru, alebo na demokraciu a presadzovanie právneho štátu. Dnes už poznáme prípady, kedy boli systémy umelej inteligencie znežité na neférovú politickú súťaž, nehovoriac o manipulácii verejnej mienky cieleným šírením dezinformačných naratívov. Je teda kľúčové, aby sa nasadzovanie takýchto systémov starostlivo zvážilo, najmä v situáciách týkajúcich sa fungovania demokratických procesov, či už pri tvorení a vykonávaní politík alebo pri realizácii politických a spoločenských volieb.
